Nie každý triler vás prinúti báť sa tmy. Niektoré vás prinútia báť sa toho, čo sa môže diať vo chvíli, keď zavriete oči. Policajtka Ema začne pochybovať o vlastnom psychickom zdraví. Keď sa však ukáže, že problém nie je v nej, ale v niekom, kto systematicky narúša jej súkromie a zneužíva ju, rozbieha sa mrazivý príbeh, ktorý odhaľuje oveľa rozsiahlejšiu a desivejšiu realitu zasahujúcu viacero žien. Autorka rozpráva príbeh z pohľadu viacerých postáv. Popri Eme sledujeme osudy Nikoly, Veroniky či Sáry, ale dostávame sa aj do mysle mužov, ktorí sa na týchto skutkoch podieľajú. Silným prvkom je aj pohľad do uzavretej internetovej komunity, kde si páchatelia navzájom vymieňajú skúsenosti, fotografie a videá svojich obetí. Práve tieto pasáže boli pre mňa dosť znepokojivé, pretože ukazujú, že zlo nemusí mať podobu jednotlivca, ale môže byť podporované celou komunitou. Najväčšou silou knihy je spôsob, akým Lenka Petřeková pracuje s psychológiou postáv. Postupne odkrýva ich strach, bezmocnosť aj vnútorné prežívanie, pričom čitateľ sleduje udalosti z perspektívy obetí aj páchateľov. Dej je spočiatku rozdelený na jednotlivé týždne, neskôr sa časové úseky skracujú na dni, čím rastie napätie a tempo rozprávania. Veľmi oceňujem, že v knihe nie sú explicitné opisy sexuálneho násilia. Hrôza je budovaná predovšetkým cez atmosféru, manipuláciu, prípravy páchateľov a bezmocnosť obetí. Práve preto sú niektoré scény oveľa desivejšie, než keby boli opísané detailne. Najdesivejšou myšlienkou celej knihy je však to, že tieto ženy netušia, čo sa im deje. Veria, že sú doma v bezpečí, zatiaľ čo ich vlastná spálňa sa mení na miesto činu. A práve táto predstava vo mne počas čítania vyvolávala zlosť, odpor, bezmocnosť aj obrovský súcit s obeťami. Je cítiť, že autorka venovala príprave knihy množstvo času. Vychádza zo skutočných prípadov, pracuje so zdrojmi a napriek mimoriadne náročnej téme sa kniha číta prekvapivo ľahko, hoci jej obsah je psychicky veľmi náročný. Když zavřeš oči nie je len napínavý thriller. Je to román, ktorý otvára mimoriadne citlivú spoločenskú tému a núti čitateľa zamyslieť sa nad tým, ako ľahko sa môže bezpečie domova stať ilúziou. Poukazuje na to, že znásilnenia sa nemusia odohrávať iba v noci a v temných uličkách, ale aj za dverami vlastných domovov a spální vedľa ľudí, ktorým dôverujeme. Niekedy stačí zavrieť oči... a dejú sa veci, o ktorých obete vôbec netušia. A práve preto je dôležité pred touto témou oči nezatvárať.